Nové úlohy a kompetencie samosprávy pri uskutočňovaní podpory regionálneho rozvoja boli hlavným dôvodom pre spracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Hanušovce nad Topľou ( ďalej len Program rozvoja ).

Ďalším dôvodom bola akútna potreba komplexného rozvojového dokumentu, ktorý by pokrýval aj doposiaľ opomínané aspekty sociálneho, ekonomického a inštitucionálneho rozvoja.

Odbornú asistenciu zabezpečil Projektový tím EUROactivity, Bratislava, ktorý zrealizoval aj zostavenie finálneho dokumentu.

Program rozvoja má charakter strategického, t.j. strednodobého až dlhodobého rozvojového dokumentu. Plánovací horizont rozvojovej strategickej časti programu rozvoja mesta Hanušovce nad Topľou bol stanovený na 8 rokov (do roku 2013).

Program rozvoja je nositeľom rozvojovej politiky mesta, jeho rozvojových potrieb o smerovaní rozvoja mesta. Mesto Hanušovce nad Topľou vypracovaním programu rozvoja dáva najavo záujem o svoju budúcnosť, ako aj budúcnosť svojich obyvateľov a súčasne tým preberá na seba zodpovednosť za ďalší rozvoj. V podobe tohto dokumentu získava nástroj na aktívne riadenie rozvoja, založené na iniciovaní potrebných a žiaducich zmien. Jasné stanovenie rozvojových priorít umožní mestu realizovať dlhodobý rozvoj založený na cielenej stratégii a nie na náhlych, nekoordinovaných rozhodnutiach.

Program rozvoja je komplexným dokumentom, integrujúcim otázky rozvoja fyzických štruktúr so sociálnymi, ekonomickými a ďalšími aspektmi. Preto bude jeho úlohou zastrešovať ostatné plánovacie dokumenty a odvetvové koncepcie spracované na miestnej úrovni. Na rozdiel od územného plánu, ktorý rieši najmä otázky fyzického rozvoja územia (lokalizáciu zástavby a priestorové regulatívy pre stavebný rozvoj, funkčné využitie rozvojových plôch), program rozvoja sa podrobnejšie zaoberá otázkami ekonomického a sociálneho rozvoja, čím vo vzťahu k územnému plánu plní komplementárnu funkciu.

Aj keď ide o komplexný dokument, jeho cieľom nie je vyčerpávajúco obsiahnuť všetky problémy a nájsť na ne riešenie. Podstatou je z množstva problémov a problémových okruhov identifikovať tie, ktoré sú v danom prostredí kritické a prioritné z hľadiska riešenia. Za účelom dosiahnutia čo najvyššej efektivity a reálnosti cieľov sústreďuje zdroje na niekoľko prioritných cieľov, resp. prioritných oblastí rozvoja.

Dlhodobý plánovací horizont znamená veľkú mieru neistoty a rizika, ktoré nemožno vopred predvídať s dostatočnou presnosťou. Preto má program rozvoja charakter otvorenej, flexibilnej koncepcie, schopnej reagovať na aktuálne zmeny východiskových podmienok. Aby bol program rozvoja skutočne živým dokumentom, musí byť permanentne aktualizovaný.

Z právneho hľadiska je dokumentom koordinačným, ktorý nemá charakter všeobecne záväzného predpisu. Zámery obsiahnuté v tomto dokumente sú záväzné len pre obstarávateľa – aj to len v rovine morálneho a politického záväzku, daného schválením dokumentu v obecnom zastupiteľstve. Ostatné fyzické a právnické osoby sú programom viazané len do tej miery, s ktorou sami vyslovili súhlas.

Výlučné kompetencie pri obstarávaní programu má obec a jej výkonné orgány. Na základe Zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, získali obce na úseku regionálneho rozvoja právomoc vypracúvať program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (čl. I., § 2). Obecné zastupiteľstvo program rozvoja schvaľuje (resp. len jeho strategickú a implementačnú časť), rovnako ako aj prípadné zmeny a doplnky tohto dokumentu.

Obsah programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja je legislatívne vymedzený Zákonom č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja (§ 10) v zmysle neskorších zmien podľa Zákona č. 351/2004 Z. z. nasledovne:

(1) Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce je strednodobý programový dokument, ktorý obsahuje najmä

a. analýzu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce, hlavné smery jej vývoja, ustanovenie cieľov a prvoradých potrieb,

b. úlohy a prvoradé potreby v rozvoji technickej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, v starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelávaní, v kultúre a v ďalších oblastiach podľa § 3 ods. 2,

c. návrh finančného a administratívneho zabezpečenia.

Uvedený zákon zaraďuje program rozvoja medzi 5 programových dokumentov regionálneho rozvoja (spolu s Národným rozvojovým plánom, regionálnymi operačnými programami, sektorovými operačnými programami a programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja). Na základe týchto programových dokumentov sa realizuje podpora regionálneho rozvoja zo zdrojov EÚ. Vypracovaním programu rozvoja mesto splní jeden zo základných princípov regionálnej politiky Európskej únie - princíp programovania. Súčasne tak zvýši svoje šance získať finančnú podporu na realizáciu projektov zo štrukturálnych fondov, keďže mesto musí preukázať súlad zamýšľaného projektu s regionálnymi stratégiami i miestnou stratégiou, ktorú reprezentuje program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce.

Pri spracovaní Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Hanušovce nad Topľou sa prihliadalo na to, aby ciele a opatrenia stanovené v tomto dokumente boli v súlade s nadradenými programovými dokumentmi regionálneho rozvoja - Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja, Národným rozvojovým plánom, vrátane jeho sektorových operačných programov.

 

 

 

Súčasťou tohto dokumentu je stručný popis metodiky a procesu tvorby programu rozvoja obce. Cieľom je uľahčiť spravovanie a ďalšiu modifikáciu dokumentu a umožniť lepšie pochopenie princípov strategického plánovania smerom k širšej verejnosti, predovšetkým spolutvorcom a užívateľom plánu. Predpokladá sa, že po ukončení etapy prípravy programu ho jeho užívatelia budú sami prispôsobovať meniacim sa podmienkam. Pri rešpektovaní metodických postupov by nemalo dôjsť k narušeniu konzistentnosti myšlienok obsiahnutých v dokumente.

Pri usmerňovaní plánovacieho procesu a spracovaní dokumentu boli aplikované metodické postupy vyvinuté Projektovým tímom EUROactivity, pri zhodnotení výsledkov viacerých výskumných projektov a využití viacerých osvedčených domácich a zahraničných metodík strategického plánovania na komunálnej úrovni (p. metodické podklady – kap. 1.3). Obsah dokumentu je v súlade s odporúčaniami metodickej príručky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, podľa ktorej bola upravená aj použitá terminológia.

 

V procese spracovania Programu rozvoja mesta Hanušovce nad Topľou bol aplikovaný prístup predstavujúci kombináciu expertnej a komunitnej metódy, ktorý spája profesionalizmus a miestne znalosti. Cieľom je, aby program rozvoja obce nebol len „názorom odborníkov“, ale aby bol zrozumiteľný i pre laikov a slúžil obci a jej obyvateľom.

Program rozvoja mesta Hanušovce n/T. v zásade tvoria tri časti:

analytická časť (pozostáva zo situačnej analýzy a SWOT analýzy)

strategická časť (pozostáva zo strategickej vízie a strategických cieľov)

implementačná časť (pozostáva z akčných plánov s časovým harmonogramom a návrhom finančného a organizačného zabezpečenia)

 

 

 

Prvá skupina činností zahŕňala všeobecnú analýzu situácie mesta. Analytická časť má charakter komplexného profilu obce a predstavuje prehľad (audit) vnútorných zdrojov obce - prírodných, územno-technických, ľudských a finančných. Jej úlohou je poskytnúť odpoveď na otázku, „kde sa obec v súčasnosti nachádza“. Analytická časť predstavuje koncentrovaný zdroj informácií o obci s možnosťou ďalšieho využitia, napríklad na prezentačné účely. Je členená podľa jednotlivých oblastí života obce, resp. funkčných subsystémov, v rámci ktorých je obsiahnutá aj analýza realizovaných aktivít a opatrení.

Informácie pre analýzy poskytla obec a využité boli aj existujúce koncepčné materiály. Ďalšie informácie boli získané formou prieskumov v teréne, rozhovorov s predstaviteľmi mesta. Informácie pre analýzy regionálneho kontextu sme čerpali z rozvojových dokumentov regionálnej úrovne (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja POSK), Strategického plánu mesta Prešov a ďalších zdrojov.

Podobne ako pri stanovení vízií a cieľov, aj analýzy sa sústreďovali len na rozhodujúce faktory a kľúčové prvky - kvalitatívne hodnotenia boli uprednostnené pred kvantitou vstupných dát.

Okrem analýz samotného mesta bolo treba väčšiu pozornosť venovať analýzam externého prostredia, s cieľom identifikovať konkurenčné aktivity v regióne i možnosti ďalšej spolupráce s okolitými obcami.

Ďalším krokom bola syntéza parciálnych analýz použitím štandardnej metódy strategického plánovania – SWOT analýzy. Výsledkom bola strategická diagnostika mesta, nevyhnutná pre stanovenie prioritných cieľov rozvoja.

V ďalšej etape, ktorá prebiehala sčasti súbežne s analytickou fázou, sme pristúpili k definovaniu rozvojovej stratégie, pozostávajúcej zo strategickej vízie podrobnejšie definovanej vo forme sústavy strategických cieľov.

V poslednej plánovacej etape boli špecifikované niektoré konkrétne krátkodobé kroky (akčné plány a projekty), ktoré by mali viesť k naplneniu vízie a dlhodobých zámerov. To znamená, že pokiaľ predmetom stanovenia rozvojovej stratégie bolo zodpovedať otázku „kde chceme byť?“, tak akčné plány majú povedať „ako sa tam dostaneme“.

Pri definovaní akčných plánov a projektov boli zvažované aj možnosti získania finančných prostriedkov z fondov EÚ (štrukturálnych fondov). V prílohe tejto dokumentácie je preskúmaná väzba akčných plánov na priority, opatrenia a podporované aktivity relevantných programových dokumentov. 

Program rozvoja obce má hierarchickú štruktúru, ktorá smeruje od všeobecného ku konkrétnemu, resp. od celkového k špecifickému. Hierarchia začína globálnym cieľom strategickej vízie, pokračuje strategickými cieľmi rozdelenými podľa prioritných oblastí a uzatvára ju sústava opatrení, projektov a aktivít zhrnutých v akčných plánoch. Hierarchické usporiadanie znamená aj rozdielne časové horizonty. Program rozvoja mesta je teda integrovaným plánovacím dokumentom (preto sa používa označenie „program“ a nie „plán“) zahŕňajúcim strategickú časť, ktorú tvoria dlhodobejšie ciele a operatívnu časť -- opatrenia realizovateľné v kratšom období.

Z filozofie projektového tímu EUROactivity vyplýva poslanie šíriť myšlienky udržateľného rozvoja urbánnych štruktúr a usilovať sa o ich aplikáciu v praxi. Pri formulovaní rozvojovej stratégie pre mesto Hanušovce nad Topľou bola ako jedna z prioritných oblastí definovaná „kvalita životného prostredia“. Okrem environmentálno-ekologickej dimenzie však komplexnejšie ponímaná koncepcia udržateľného rozvoja zahŕňa aj ekonomické a sociálne kontexty rozvoja. Tieto tri dimenzie udržateľnosti reflektujú prítomnosť troch typov tzv. kapitálu komunity:

prírodný kapitál (prírodné zdroje, pôda, krajina)

finančný kapitál (vyrábané tovary, nehnuteľnosti, infraštruktúra, informačné zdroje)

ľudský/sociálny kapitál (kultúrne dedičstvo, vzdelanie, schopnosti a zdravie obyvateľov)

Cieľom je dosiahnuť rovnovážny rozvoj vo všetkých troch dimenziách a optimálne využitie uvedených zdrojov pri eliminácii ich potenciálnych vzájomných konfliktov. To napríklad znamená, že nie je efektívne sústrediť sa len na budovanie technickej infraštruktúry na úkor životného prostredia a bez investícií do vzdelania a zdravia obyvateľov.

Aplikáciu princípov udržateľného rozvoja na úrovni obcí a miest predstavuje Miestna agenda 21, ktorá je programom udržateľného rozvoja pre 21.storočie a zahŕňa komunitné aktivity pre miestnu úroveň. Tieto princípy a postupy boli tvorivo využité a rozvinuté aj pri spracovaní Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Hanušovce nad Topľou a v následných fázach (opatrenie D.2.1).

Prognostické údaje podporujúce vypracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja a obce. MVRR, 2003.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001. Štatistický úrad SR, 2002. 

Hanušovce nad Topľou, Kolektív autorov, Pavel Sarossy, 1998

Vlastivedný Slovník obcí na Slovensku I. Veda, 1976. 

Národný rozvojový plán Slovenskej republiky

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja, 2003

Metodická príručka pre vypracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, 2004.

McSweeney, E. Obecné strategické plánovanie, miestny ekonomický rozvoj a facilitovanie procesu. Kanadský urbanistický inštitút, 2001.

Miestna Agenda 21 na Slovensku. Metodická príručka. Bratislava : REC, 2003.

Príručka pre mikroregióny a obce na prípravu Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Enterplan, 2002.

Zamkovský, J. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja – význam, štruktúra a základné metodické tézy. Banská Bystrica : CEPA, 2004.

Janečková, L., Vaštíková, M. Marketing měst a obcí. Praha : Grada, 1999.

Bytová politika na miestnej úrovni. Metodická príručka pre miestne samosprávy. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, 2001.

 

EAGGF – Európsky poľnohospodársky a garančný fond

ERDF – Európsky fond regionálneho rozvoja

ESF – Európsky sociálny fond

MVRR – Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja

OP – operačný program

PRO – program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce

PRSK – program hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja

RRA – regionálna rozvojová agentúra

SOP – sektorový operačný program

ŠFRB – Štátny fond rozvoja bývania

POSK – Prešovský samosprávny kraj

ÚPN – Územný plán

ÚPSVaR – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Mesto Hanušovce nad Topľou administratívne patrí do Prešovského kraja a okresu Vranov nad Topľou. Leží na severnom úpätí Slanských vrchov v doline Hanušovského a Medzianského potoka, ktorý sa vlieva do rieky Topľa pri severovýchodnom okraji sídla. Rozkladá sa v časti Hanušovská pahorkatina v nadmorskej výške 207 metrov nad morom. Nad mestom sa vypínajú Slanské vrchy s dominantnými vrchmi Oblík / 932 m / a Čierna hora / 1 073 m /. Mestom prechádza štátna cesta I. triedy č.18, na ktorú sa na území sídla napája štátna cesta II. Triedy č. 556 smerom do Giraltoviec a štátna cesta III. Triedy č. 018 212 smerom do Petroviec.Hanušovcami n/T prechádza železničná trať Prešov – Strážske, č. traťového oddielu 443, ktorá zabezpečuje nákladnú i osobnú dopravu.

Hanušovce n/T sú prirodzeným centrom 13 spádových obcí :

juhozápadne – Petrovce,

západne -Pavlovce Medzianky, Radvanovce,

severne – Ďurďoš, Vlača, Babie,

severovýchodne až východne – Prosačov, Remeniny, Matiaška, Ruská vôľa, Vavrinec, Detrík.

Z východnej až juhovýchodnej strany susedia obcami Bystré a Hermanovce nad Topľou.

 

 

 

Hanušovce historicky podľa administratívno-správneho členenia patrili vždy k Šarišu, ktorý sa do ranofeudálneho uhorského štátu včlenil v 2. polovici 11. storočia. Osídlenie na území je zaznamenané v počiatkoch slovanských dejín.

V Hanušovciach n/T. sa nachádzali stredoveké sakrálne stavby, dnes sú už zničené novou zástavbou a presne nelokalizované. Okrem farského kostola sa spomína murovaná kaplnka svätých Kozmu a Damiána a murovaný kostol Sv. Ducha. Pravdepodobná lokalizácia kláštorných budov je v oblasti dnešnej Kláštornej ulice, kde v pivničných priestoroch rodinných domov možno pozorovať stredoveké murivo. V tejto časti Hanušoviec sa predpokladá aj stredoveké jadro mestečka.

Najstaršia menovitá správa o hanušovskom majetku je z roku 1317. Priamo o dedine až z roku 1332. Skutočnosť, že Hanušovcami tiahla krajská cesta v smere západ-východ a prepájala územie z doliny Torysy do údolia Tople, mala veľmi priaznivý vplyv na ich ekonomický rozvoj vo vzťahu k rozvoju remeselnej výroby a konaniu sobotňajších trhov. Napriek tomu sa meštianske domácnosti venovali hlavne roľníctvu. Koncom 16. storočia sa Hanušovce radili k stredne veľkým mestečkám.

Najmä 17. a začiatok 18. storočia bol poznamenaný protihabsburskými povstaniami.V druhej polovici 19. storočia Hanušovce nadobudli významnejšie postavenie z pohľadu štátnej správy, keď sa stali jedným zo sídiel obvodu Topľanského služobného úradu. Prelom 19. a 20. storočia je charakteristický veľkou vysťahovaleckou vlnou za prácou do zahraničia, čo v značnej miere zasiahlo aj Hanušovce.

 Začiatkom 20. storočia boli Hanušovce malým šarišským mestečkom, v ktorom žilo asi 1 200 obyvateľov. Sídlil tu notársky a poštový úrad, tri cirkevné školy ( rímskokatolícka, evanjelická a židovská ). Stáli tu dva kostoly a židovská synagóga. Mestečko malo dve dominanty – Malý a Veľký kaštieľ. Stále prevládala tradícia trhov, aj trhov dobytka.

    Nová Československá republika, ktorá vznikla v roku 1918 nepriniesla Hanušovciam očakávané zlepšenie materiálnych podmienok. Pozitívum prinieslo založenie Potravného a Úverového družstva v roku 1930. V tomto období / začiatkom 30. rokov 20. storočia / začala ožívať myšlienka vybudovania železničnej trate Prešov – Vranov – Strážske. Železnica bola slávnostne otvorená v roku 1943.Železničná trať znamenala pre časť obyvateľstva výhodnú pracovnú príležitosť, pre iných nútené práce.    Obdobie od skončenia vojny po komunistický prevrat vo februári 1948 bolo v Hanušovciach poznamenané povojnovou rekonštrukciou, konfiškáciou dežöfiovských majetkov, úpravami dostavbou infraštruktúry.

Keďže v Hanušovciach a v ich blízkom okolí sa nenachádzali žiadne väčšie priemyselné podniky, v 50. rokoch 20. storočia sa značná časť tunajšieho obyvateľstva venovala roľníčeniu na JRD, neskôr v štátnom majetku alebo hospodárili súkromne.

Od roku 1968 boli Hanušovce nad Topľou už súčasťou okresu Vranov. Historickou udalosťou v živote Hanušovčanov bolo priznanie štatútu mesta uznesením rady ONV vo Vranove č. 50/1968 zo dňa 6. mája 1968 a uznesením KNV Košice pod č. 52/1969 zo 16.4.1969.

V priebehu 70. a 80. rokov vznikali v Hanušovciach prvé priemyselné podniky – Východoslovenské tehelne, Sandrik a pod. - čo prispelo k ich zmene rastom bytovej výstavby a výstavby rodinných domov.

Spoločensko-politické zmeny v roku 1989 sa odrazili aj v živote Hanušoviec. V tomto období sa začalo urbanisticky výrazne meniť centrum Hanušoviec. Pôvodnú zástavbu jednopodlažných rodinných domov tu v období posledných 10-15 rokov strieda rad dvoj a viacpodlažných stavieb, v ktorých sa nachádzajú poštový úrad, obchody, sídla podnikateľských subjektov a pod..

 

 

Pre stanovenie prognózy nárastu obyvateľstva treba brať do úvahy tak prirodzený prírastok ako aj neustále pretrvávajúci trend prílevu obyvateľstva do miest. Medzi rokmi 1990 – 2001 došlo k výraznému nárastu obyvateľstva práve

prisťahovalectvom. Národnostné zloženie obyvateľstva si vyžaduje riešenie rómskej otázky v oblasti bývania, zamestnanosti, vzdelania ale aj záujmových aktivít.

Priaznivé vekové zloženie obyvateľstva je na jednej strane hybnou silou rozvoja mesta, na strane druhej prináša zo sebou požiadavky na funkčné zabezpečenie všetkých potrieb obyvateľstva. Predovšetkým kladie dôraz na zabezpečenie zamestnanosti a rozvoja pracovných príležitostí , a tým ovplyvňuje výrobno-priemyselné odvetvia v sídle. Narastajú požiadavky na občiansku vybavenosť , čo sa odráža aj v plošných nárokoch a nutnosti vytvárať sieť časovo dostupnej vybavenosti a vyššej vybavenosti.

Zvýšene nároky sú kladené aj na rozvoj športu a rekreačných aktivít v sídle a jeho blízkom okolí , tak pre potreby trvale bývajúceho obyvateľstva ako aj pre rozvoj turizmu.

Do roku 2020 -2025 je možné predpokladať ďalší zvýšený nárast obyvateľstva spôsobený prisťahovalectvom s okolitých vidieckych sídel. Stav počtu obyvateľov mesta by sa mal pohybovať okolo 4500 obyvateľov.

 

 

*podľa údajov mesta

 

 

 

 

*podľa údajov mesta

 

 

Obyvateľstvo je vyše 95 % slovenskej národnosti.

 

Z hľadiska náboženského vyznania je štruktúra obyvateľstva nasledovná:

Rímskokatolícke náb. – 53, 41 %

Evanjelické a.v. – 36, 63 %

Ostatné – 7, 54 %

Bez vyznania – 1, 31 %

Nezistené – 1, 11 %

 

 

V samotnom meste je ponuka pracovných miest viac menej ustálená. Ekonomické aktivity obyvateľstva mesta Hanušovce nad Topľou boli vždy spojené s pohybom za prácou. Časť obyvateľstva Hanušoviec odchádza za prácou , na druhej strane mesto poskytuje pracovné príležitosti pre obyvateľstvo spádového územia.

Podľa údajov z roku 1980 bolo obyvateľov v produktívnom veku 1404 čo tvorilo 55,75% obyvateľstva. V roku 2004 to už bolo 2321 obyvateľov, teda 64,11% obyvateľstva. Za prácou odchádzalo v roku 1980 524 obyvateľov, t.j. 45,6% z pracujúcich obyvateľov. Možnosť získania zamestnania je teda podmienená ochotou cestovať za prácou. V roku 1985 dochádzalo za prácou do mesta 721 obyvateľov.

Obec využíva nezamestnaných na výkon verejnoprospešných služieb. V rámci programu udržiavania pracovných návykov evidovaných nezamestnaných, v spolupráci s ÚPSVaR Hanušovce nad Topľou. Išlo o výkopové práce, čistenie rigolov, výrub stromov a kríkov, kosenie trávy, výsadbu drevín, údržbu zelene, atď.

Z hľadiska výskytu sociálno–patologických javov je situácia priaznivá, odhliadnuc od drobných krádeží, občasných prejavov vandalizmu a poškodzovania životného prostredia.

 

 

V meste je základná škola pre 1-9. ročník, ktorú navštevuje cca 870 detí.. V rámci projektu Infovek bola vytvorená špecializovaná učebňa vybavená počítačmi s pripojením na internet. Škola zabezpečuje výučbu anglického jazyka a záujmovú činnosť. Okrem toho poriada rôzne spoločenské akcie. Škola je spádovou vzdelávcou inštitúciou pre okolité obce hlavne II. stupeň.

Materskú školu v súčasnosti navštevuje 100 detí, kapacita zariadenia je 60 detí.

Špeciálnu školu navštevuje 74 detí predovšetkým rómskeho pôvodu. Sídli v samostatnej budove, ktorá je v značne opotrebovanom stave a potrebuje rekonštrukciu. Zriaďovateľom tejto školy je Krajský úrad v Prešove.

V meste v rámci vzdelávania je k diposzícii aj základná umelecká škola, v ktorej sú 4 odbory.

Administratívnu občiansku vybavenosť reprezentuje poštový úrad, Mestský a matričný úrad, pracovisko Úradu práce sociálnych veci a rodiny a obvodné oddelenie policajného zboru. V meste pôsobí hasičský zachranný zbor a rýchla záchranná služba, banky - VÚB, Slovenská sporiteľňa a pobočky poisťovní.

Obyvateľom obce slúži zdravotné stredisko v Hanušovciach nad Topľou, kde je dostupná základná zdravotná starostlivosť. Nachádzajú sa v ňom ambulancie všeobecných lekárov pre dospelých, detský lekár, gynekológ, stomatológovia, oftalmológ a neurológ. Okrem toho sa v meste nachádza aj Dom sociálnych služieb. Tento dom slúži aj dôchodcom a v súčasnosti je potrebné pre dôchodcov nájsť náhradné priestory.

Veterinárne služby v meste pokrýva Veterinárne stredisko.

V meste sú tri kostoly: rímskokatolícky, gréckokatolícky a evanjelický. Z cirkevných budov sú to farské budovy a objekty rehoľných sestier. Dom smútku je situovaný na mestskom cintoríne. Ako vzácna kultúrna pamiatka sa v meste nachádza židovský cintorín.

Na viacúčelové využitie slúži kultúrny dom, ktorý si vyžaduje komplexnú rekonštrukciu. V objekte Mestského úradu je verejnosti k dispozícii a Mestská ľudová knižnica a v objekte tzv. Veľkého kaštieľa sa nachádza Vlastivedné múzeum. V meste funguje mestský rozhlas.

Komerčnú vybavenosť reprezentuje niekoľko prevádzok obchodu a služieb. Jedná sa o nákupné stredisko – bývalá Jednota, predajne so sortimentom denných potrieb, predajne špecializovaného tovaru, predajne PNS a iné.

V meste sa nachádzajú aj